DANIŠOVIČ Stanislav, prof. ThDr., PhDr., P. Létus, OFM

Narodil sa 7. mája 1898 v Boleráze (otec Jozef D., matka Terézia, rod. Lančaričová). Gymnázium navštevoval v Trnave (1911-12) a v Skalici (1912-18) kde zmaturoval roku 1919. K františkánom vstúpil 26. augusta 1914, prvé sľuby skladal 27. augusta 1915, večné 2. februára 1921. Teológiu študoval v Žiline, v Trnave a na univerzite vo Viedni, ordinovaný 12. novembra 1922. Primičnú sv. omšu v rodisku mal 19. novembra 1922. Filozófiu, históriu a zemepis študoval na UK v Bratislave, generálnom seminári rehole v Ríme, pápežskej medzinár. vysokej škole orientálnych náuk v Ríme a na univerzite v Brne. Diplom stredoškolského profesora získal roku 1929 na UK v Bratislave, 1931 magister cirkevných dejín v Ríme, 1933 ThDr., 1939 PhDr. Pôsobil v rehoľnej správe (provincionálny sekretár, cenzor a i.) ako profesor cirkevných dejín stredoveku na univerzite Antonianum v Ríme, na teologickej fakulte v Bratislave a na františkánskom gymnáziu v Malackách a iných školách. Po roku 1950 odišiel od OFM za diecézneho kňaza. Literárne bol veľmi činný (pseudonym L. D. Veselý, Dr. Slavič, Velehradský). Najviac sa zaoberal dejinami františkánov na Slovensku. Prispieval aj do zahraničných periodík, prekladal z latinčiny, angličtiny a maďarčiny. Zomrel 5. februára 1975 v Trnave. Pochovaný je v rodisku.