Kultúra a šport

Neodmysliteľnou súčasťou dokresľujúcou spoločenský život je existencia pestrej palety korporácií, záujmových združení a neskôr aj politických strán, či hnutí. Z kanonickej vizitácie farnosti Bohdanovce vieme, že v roku 1782 tam pôsobilo Bratstvo sv. Františka (Cordigerorum), ktorého členmi boli aj veriaci z Klčovian. Viedli ho trnavskí františkáni a jeho poslaním bolo modliť sa za chorých. V roku 1870 vznikla jedna z najvýznamnejších národných, kultúrno-spoločenských a nábožno-výchovných ustanovizní – Spolok sv. Vojtecha v Trnave. Svojimi ideálmi nadväzoval na tradície Slovenského učeného tovarišstva, ktoré vzniklo v roku 1792.
Už v rokoch 1780 – 1781 bol členom SSV z Bolerázu Štefan Waymár-farár. Z Klčovian evidovali Štefana Nemecka a čižmárskeho tovariša Michala Hucoviča. Členskú základňu Spolku sv. Vojtecha z Bolerázu rozšírili roku 1885 Peter Čavara, 1887 Andrej Ostatník, 1894 Rozália Danišovičová-Černá, Štefan Daniš, Andrej Gašparovič, Rudolf Krištofík, Imrich Miškovič, Róchus Nemček ml., Anna Špačinská (rod. Danišová), Pavlína Špačinská (rod. Radakovičová), 1899 Anna Čavarová (rod. Jakubcová), Martin Ostradický, 1900 Pavol Jakubec, 1905 Jozef Dusík, Alexander Danisovič, Anna Vadovičová, 1910 Martin Bittarovský, 1914 Štefan Bošnák a v roku 1915 sa stali členmi SSV Štefan Černý, Jozef Daniš a Anna Duchalová. Tento zoznam za uvedené roky nie je kompletný. Sú to väčšinou mená nových členov v spolkových kalendároch. V roku 1930 malo jednateľstvo Boleráz (v ňom boli aj Klčovany) 122 členov a jednateľom bol Jozef Barčák. Miestna skupina Spolku sv. Vojtecha v Boleráze evidovala k 20. decembru 1993 32 členov a dôverníkom bol Alojz Belica.

Z náboženských združení tu na prelome storočí pôsobila konfraternita Ružencovej Panny Márie, III. Rád sv. Františka, sociéta Božského Srdca a sociéta Prečistého Srdca Panny Márie. S určitosťou vieme, že v roku 1910 vo farnosti vyvíjali činnosť tieto náboženské korporácie: Spolok sv. Ruženca, Združenie Božského Srdca Ježišovho, Spolok Prečistého Srdca Panny Márie, III. Rád sv. Františka a Spolok Svätého kríža (modlitebný spolok). Neskôr k nim pribudol Škapuliarsky spolok, Misijný spolok, Katolícka jednota žien atď.
Zdá sa, že rozvoj spolkového života kulminoval v medzivojnovom období. Pre osvieženie pamäti starších spoluobčanov, a ako informáciu pre generácie nasledovníkov, si ich teraz priblížime v krátkom heslovitom prehľade. Tam, kde to bolo možné, sme údaj doplnili dátumom vzniku, resp. zániku, a menami funkcionárov.

V Boleráze pôsobili:

Skupina družiny Československých válečných poškodencov – založená v roku 1925.

Jednota Československého Orla, vznikla 9. októbra 1921 a zanikla v roku 1933. K jej znovuoživeniu došlo v roku 1935. Starostom bol Dominik Čavara, zást. starostu František Danišovič, vzdelávateľom Jozef Urge, jednateľom Alexander Zachar, náčelníkom Emil Kormúth a pokladníkom Štefan Miklošovič. Táto jednota zanikla v roku 1938.

Roľnícka beseda, vznikla 15. apríla 1924. V roku 1933 boli vo vedení: Jozef Černý-predseda, Róchus Nemeček-podpredseda, Ján Vidašič-jednateľ a Martin Jakubec-pokladník.

Kresťanské roľnícke združenie vzniklo 12. januára 1927, zaniklo v roku 1933.

Miesta odborová organizácia „Odbočka zväzu ľudových zemedelcov Slovenských„, založená v auguste 1927 – predseda Alexander Danišovič, zástupca František Danišovič, jednateľ Tomáš Mažgút.

Združenie kresťanských roľníkov, vzniklo v roku 1920; po krátkom pôsobení zaniklo.

Zbor Slovenskej ligy bol založený 28. októbra 1938. Predsedom sa stal Štefan Madygan, podpredsedom Jaroslav Višek, jednateľom František Pinček.

Skupina zväzu lučebného robotníctva v ČSR vznikla 10. decembra 1933. Jej predstavenstvo prezentovali: Blažej Daniš-predseda, Peter Pobiecky-podpredseda, Martin Pinkas-jednateľ. Zanikla v roku 1939.

Existencia Ochotníckeho divadelného krúžku – odbočka č. 282 v Boleráze sa datuje od 25. februára 1933. Iniciátorom a prvým predsedom bol Anton Dusík, podpredsedom Blažej Daniš a jednateľom Alojz Kormúth. V roku 1921 tu začala pôsobiť Katolícka jednota. V polovici tridsiatych rokov predsednícky post zastával farár Jozef Urge, jednateľkou bola Terézia Slobodová.

Slovenský národný spolok – 67. odbor sv. Jozefa má vo svojom rodnom liste dátum 4. marec 1934. V jeho vedení sa vystriedali títo funkcionári: Štefan Minarovič, Vendel Špačinský, František Pekarovič, Jozef Hubinský, Jozef Daniš a Štefan Kucharovič.

Z politických strán v tom období pôsobili: Hlinková slovenská ľudová strana (v Boleráze založená v roku 1919), Republikánska strana poľnohospodárskeho a maloroľníckeho ľudu (zal. 1923), Československá sociálno-demokratická strana (zal. 1919), Československá národno-socialistická strana (zal. 1923), Československá strana ľudová (zal. 1925) a Komunistická strana Československá (žal. 1925 – sekcia III. Internacionály). V rokoch druhej svetovej vojny sa tu aktivizovala aj Hlinková garda, Hlinková mládež a Freivvillige Schutzstaffe (Dobrovoľný ochranný oddiel).

Povojnové roky v politickej sfére symbolizovala Demokratická‘ a Komunistická strana. Po februári 1948 až do roku 1989 už len KS.

Zo spoločenských organizácii participujúcich na spoločenskom živote v Boleráze spomenieme: Slovenský zväz mládeže, Slovenskú ovocinársku spoločnosť (založená 22. júla 1948 – preds. Štefan Madygan, podpr. Peter Čavara, taj. Alexander Klimo), Miestnu skupinu Družiny československých vojnových poškodencov (preds. Ján Doboš, podpr. Jozef Čavara) a iné.

Zo spolkov a združení pôsobiacich v Klčovanoch:
Roľnícka beseda vznikla 21. mája 1920. V tridsiatych rokoch bol predsedom Pavol Petranský, námestníkom Jozef Lančarič, jednateľom Michal Galgóci a pokladníkom Jozef Izákovič.

Odbočku Slovenskej ligy č. 105 evidovali od roku 1926. Účel spolku spočíval v osvetovej činnosti a podpore slovenského školstva.

Slovenský národný spolok – 45 odbor sv. Cyrila a Metoda v Klčovanoch založili 3. februára 1930. Predsedom bol Václav Kohút. V roku 1932 mal toto predstavenstvo: Vendel Susedka-predseda, Ignác Vráblik-námestník, Dominik Adamec-jednateľ, Libor Chmela-tajomník a Rudolf Kanovič-pokladník. Neskôr funkciu predsedu vykonával Jozef Vavro st. V roku 1939 stál na jeho čele Libor Chmela, zástupcu robil Ján Kučma, jednateľom bol Dominik Adamec.

Podľa spomienok Gerváza Belicu mal spolok od založenia bielo-modro-červený prápor na ktorom bol žltou niťou vyšitý jeho celý názov. Okrem tohto existoval ešte čierny, tzv. posmrtný. Posvätili ho v roku 1937. Ak niektorý člen spolku zomrel, ostatní sa zúčastňovali na pohrebe. V smútočnom sprievode sa čierny prápor niesol pred rakvou a nad otvoreným hrobom predniesol predseda rozlúčkovú reč.
K členským povinnostiam, okrem účasti na schôdzach, patrilo aj platenie príspevkov. V dávnejšej minulosti to činilo 3 koruny mesačne, teda 36 ročne. Pri úmrtí člena dostali pozostalí od spolku finančnú jednorázovú podporu. Pôvodne to bolo 1500 korún, v prvých povojnových rokoch 3000 korún. Pri vzniku členská základňa združovala asi 30 záujemcov, pri zrušení 29. júla 1952, to bolo 176 členov.

Z politických strán sa v polovici tridsiatych rokov v Klčovanoch aktivizovali: Hlinková slovenská ľudová strana (žal. 1919), Republikánska strana poľnohospodárskeho a maloroľníckeho ľudu (žal. 1921) a Československá sociálno-demokratická strana (žal. 1923).
V povojnových rokoch boli spoločenské organizácie združené do Národného frontu a dominoval v nich politický podtext. Z nich si pripomenieme existenciu týchto: Československý zväz mládeže (neskôr Socialistický zväz mládeže), Zväz Československo-sovietského priateľstva, Československý červený kríž a iné.