Vedenie združenia
- predseda: Cyprián Hubinský
- tajomník: Igor Ulman Dr.
- podpredseda: Jaromír Valentovič
- poľovný hospodár: Gabriel Ostatník
- finančný hospodár: Stanislav Hubinsky
- kynológ: Roman Lančarič
- strelecký referent: Marián Indrišek
Poľovné združenie Srnka Boleráz v súčasnosti združuje 30 členov, ktorí vykonávajú svoje právo na ploche 2223 ha, z čoho je 386 ha lesných pozemkov. Z poľovnej zveri sa v revíri vyskytuje: bažant poľovný, jarabica poľná, prepelica poľná, kačica divá (a príbuzné druhy), hus divá, sluka hôrna (poľovačka počas ťahu), zajac poľný, srnec hôrny, sviňa divá, kuna skalná a lesná, líška obyčajná, jazvec obyčajný atď. Pri pochôdzkach sa členovia združenia stretnú aj s ondatrou pižmovou, tchormi, holubom hrivnákom, lasicou obyčajnou, lasicou hranostajom, s krkavcami, myšiakom hôrnym, jastrabom veľkým, kuvikom vrabčím, sovou obyčajnou, strakami a s inými poľovnými druhmi. Z odbornej činnosti sa poľovníci okrem lovu zameriavajú aj na úlohy plánovaného chovu, zušľachťovania a ochrany, ktorej cieľom je udržanie normovaných kmeňových stavov, dobrého zdravotného stavu a trofejovej hodnoty zveri.. Značné premnoženie líšky obyčajnej sa odzrkadlilo aj na jej likvidácii. Ulovilo sa 22 kusov Toho času máme 18 upotrebiteľných psov (stavače, duriče, farbiare a teriéry), ktorých chov v rámci možností naše PZ finančne podporuje. Za posledných 10 rokov výborné výsledky dosiahli E. Polakovič, D. Urban, Peter Danišovič, Roman Lančarič, Gabo Ostatník a Igor Ulman. Poľovníci v zimných mesiacoch intenzívne dokrmujú zver jadrovým a objemovým krmivom. Získavajú ho ako reciprocitu za brigádnickú činnosť a taktiež zo svojho políčka každoročne obsievaného kultúrami vhodnými pre zver. Činnosť združenia dokresľuje aj ochrana a úcta k živej a neživej prírode. Poľovné združenie pravidelne spolupracuje s Obecným úradom na kultúrno – spoločenských podujatiach, ako sú napr. Pochovávanie basy, Juniáles a pod. V r.2020 za spolupráce s RGT už tretíkrát organizuje chovateľskú výstavu ulovených trofejí , kde bývajú predložené všetky druhy raticovej zveri ulovenej v roku 2019 a 2020. PZ Srnka Boleráz pod týmto vedením dosahuje vynikajúce výsledky, ako je získanie striebornej medaily a ďalších uznaní pre spoločnosť od RGT. Toto zloženie vedenia funguje úspešne už 21.rok , teda je to zrejme ten správny smer, ktorým sa budeme naďalej uberať.
Krátka história
S poľovníctvom, teda lovom zveri, je človek úzko spätý od úsvitu dejín. Podľa urbára sa spravidla poddaní zúčastnili na honbe, a to iba vtedy, keď to panstvo potrebovalo a tiež v úlohe honcov a nosičov zastrelenej zveri. Pred, aj po prvej svetovej vojne, patrilo poľovné právo obciam, ktoré ho prenajímali zväčša na dobu 6 rokov tomu, kto na verejnej licitácii ponúkol najvyššiu finančnú čiastku. Prenájomník ho musel vykonávať podľa zák. číslo XX z roku 1883 z ktorého vyberáme: „poľovať sa mohlo iba z roka na rok sa obnovujúci dorast, kmeňové stavy zveri sa nesmeli znižovať. Poľovať sa mohlo iba puškou a chytanie živej zveri bolo zakázané. Ak sa prenájomník proti tomu previnil, za každý kus „za živa chytenej osožnej zveri“ platil dvadsaťnásobnú pokutu jej bežnej ceny. Z týchto peňazí 4/5 pripadli k dobru obecnej základine pre chudobných a 1/5 oznamovateľovi. Hrozilo aj rozviazanie zmluvy. Na zajace a jarabice sa mohlo poľovať iba pešo. Z voza, zo saní a z koňa sa nesmelo. Ak padal mrznúci dážď, alebo následkom výdatného sneženia bol chotár celý biely, bol zákaz poľovačky na jarabice. Ak prenájomník porušil toto ustanovenie, platil 50-násobnú cenu jarabice z ktorej opäť 4/5 pripadli základine pre chudobných a 1/5 oznamovateľovi. Počas krutých zím prenajímateľ musel zver prikrmovať. Ak by to zanedbal, postaralo sa o zver obecné predstavenstvo, a vyúčtovalo mu náklady. Do roka bolo dovolené „veľkú honbu len jednu zadržať“. Prenajímateľ bol povinný plieniť škodlivú zver, potulných psov, mačky a králikov. Nesmel však strieľať psov, ktorí sa netúlali, ale boli pri humnách gazdov. Poľovať sa mohlo aj pomocou psa a zakazoval sa odstrel dropov. Vo vinohradoch sa nepoľovalo“. V prvých povojnových rokoch sa začínajú poľovníci združovať a vzniká tzv. ľudové poľovníctvo. V roku 1947 bolo v Boleráze 7 a v nasledujúcom 8 poľovníkov. Neskôr si založili riadne združenie. Koncom šesťdesiatych rokov na jeho čele stál Fridrich Polakovič. Zo starších poľovníkov spomenieme: Michala Nemecka, Imricha Krištofíka, Jozefa Kráľoviča, Alexandra Miklošoviča, Alojza Kormútha, Júliusa Miškoviča, Štefana Holického, Rudolfa Adamca, Rehora Nemecka, Jozefa Loveckého, Jána Černého, Alexandra Miklošoviča a bratov Brázdovičovcov.
