KAHOUN Karol, doc. PhDn, CSc.

Narodil sa 13. septembra 1930 v Boleráze (otec Karol K., matka Ema, rod. Loskotová). Po maturite na Štátnom gymnáziu v Trnave študoval na Filozofickej fakulte UK v Bratislave dejiny umenia a národopis. V rokoch 1954-95 pôsobil ako pedagóg tejto fakulty na odbore dejiny výtvarného umenia, po roku 1989 ako vedúci katedry. Prednášal na Vysokej škole výtvarných umení, teraz je pedagógom na Trnavskej univerzite. Bol členom mnohých vedeckých a redakčných rád v odborných periodikách výtvarného charakteru, vedeckých ústavov a zberateľských inštitúcií. V súčasnosti je členom kuratória Slovenského národného múzea. Vo svojej vedecko-výskumnej činnosti sa venoval a dodnes publikuje problematiku starších dejín slovenskej architektúry a slovenského sochárstva 20. storočia. Bol komisárom a garantom významných monografických, celoslovenských a medzinárodných výstavných expozícií. Vo svojej špecializácii patrí medzi našich popredných odborníkov, predovšetkým vo výskume stredovekej architektúry na Slovensku. Publikoval osem monografických a syntetických prác. Je autorom desiatok vedeckých štúdií a vyše dvoch stovák článkov popularizačného charakteru a okolo 50 výstavných katalógov. Z publikačnej činnosti spomenieme aspoň tieto: Neskorogotická architektúra na Slovensku a stavitelia východného okruhu (1973), monografie – Ladislav Snopek (1974), Klára Patakiová (1978), Tibor Bartfay (1988), Slovensko v obrazoch – výtvarné umenie (spoluautor, 1991) atď. Jeho vedecký prínos sa pozitívne hodnotí aj v širšom rámci strednej Európy. Za svoju publikačnú činnosť obdržal Cenu Zväzu slovenských výtvarných umelcov za rok 1978 a za rok 1983. Od polovice 60-tych rokov je riadnym asociatívnym členom medzinárodnej organizácie výtvarných kritikov – A.I.C.A. pri UNESCO a bol viacero rokov podpredsedom jej československej národnej sekcie. Žije v Bratislave.